Počas prebiehajúcich protestov od Egypta až po Irán influenceri mobilizujú občiansku spoločnosť na sociálnych sieťach. Často však šíria dezinformácie, ktoré reflektujú vládnu propagandu a rozloženie moci v regióne.
Denník The Guardian priniesol v polovici decembra analýzu šírenia dezinformácií v oblasti Blízkeho východu. Článok prináša okrem samotného prehľadu aj svedectvo libanonskej novinárky Dimy Sadekovej.
Sadeková je jednou z mnohých novinárov, ktorí sa za svoje kritické názory stali terčom útokov na sociálnych sieťach. Denne si vo svojej pošte nájde množstvo výhražných správ alebo komentárov k svojim príspevkom. Značnú časť z nich však šíria falošné účty.
Prípad novinárky Sadekovej ilustruje fungovanie sociálnych sietí na Blízkom východe. Vládna propaganda sa na nich šíri kombináciou influencerov a falošných účtov. Jej cieľom je útočiť na opozičných predstaviteľov. Každá krajina má však vlastné špecifiká.
Podľa výskumníčky Joey Sheaovej sa v Egypte využívajú na šírenie dezinformácií najmä haštegy. Provládni influenceri sa koordinovane snažia prinútiť používateľov k tomu, aby využívali jeden konkrétny hašteg, ktorý sa následne stane populárnym. Potom ho zneužijú vo svoj prospech. V septembri tohto roku tak prostredníctvom haštegov chválili vládne bezpečnostné zložky, čo sa nepáčilo podporovateľom protestov v Turecku či Katare.
Influenceri sú silnou zbraňou aj v Libanone. Haštegy používané demonštrantmi, ktoré majú uľahčiť komunikáciu a koordináciu protestov, sú však často zmanipulované na šíreniu dezinformácií. Odborníci z kanadského výskumného inštitútu Citizenlab sledovali nielen aktivity v Libanone, ale aj v Iraku a Iráne.
Na základe interakcií na Twitteri zistili, že vplyv na protesty a šírenie informácií nemajú len samotní účastníci protestu či influenceri nachádzajúci sa v tej danej krajine. Verejnú debatu a priebeh protestov zásadne ovplyvňujú aj osobnosti žijúce mimo región, ako napríklad britsko-arabský komentátor Amjad Taha.
To isté sa deje aj v Iraku. Počas protestov vládna mašinéria občas zablokuje prístup na internet a tak sa často stane, že najhlasnejšími osobnosťami na Twitteri sú práve osoby žijúce mimo krajinu, najmä v oblasti Perzského zálivu.
Dezinformácie v digitálnom priestore perfektne kopírujú rozloženie moci v regióne. Po diplomatickej kríze, ktorá prepukla v roku 2017, sa Blízky východ rozdelil na dva tábory – Katar podporovaný Iránom stojí v opozícii voči Saudskej Arábii, Spojeným arabským emirátom, Bahrainu a Egyptu.
Okrem haštegov a influencerov sa na Blízkom východe využívajú hlavne boti. Podľa výskumníka z katarskej Univerzity Hamad bin Khalifa Marca Owen-Jonesa je 20 percent príspevkov u nejakého konkrétneho haštegu na Twitteri v kontexte irackých protestov generovaných botmi.
V Tunisku a Alžírsku nie je najpopulárnejší Twitter, ale Facebook. Počas alžírskych protestov sa na ňom objavil fenomén takzvaných elektronických múch. “Elektronické muchy sú online profily a stránky, ktoré sú manipulované buď botmi, alebo reálnymi ľuďmi, s cieľom šíriť vládnu propagandu. Často sa vykresľujú ako digitálny komponent kontrarevolúcie,” opísal ich pre Guardian alžírsky aktivista Raouf Farrah žijúci v Kanade.
Minimálna regulácia sociálnych sietí podkopáva demokraciu aj v Tunisku. V máji tohto roku zrušil Facebook 265 účtov, ktoré vykazovali podozrivú aktivitu z Izraela. Dezinformácie šírené týmito účtami mali ohroziť nielen samotné Tunisko, ale aj Nigériu a Angolu.