Podpora bojkotu macedónskeho referenda pripomína ruské ovplyvňovanie volieb v iných štátoch.
V nedeľu 30. septembra čaká Macedónsko dôležité hlasovanie. V referende budú Macedónci odpovedať na otázku “Ste za členstvo v Európskej únii a NATO, prijatím dohody medzi Macedónskou republikou a Gréckou republikou?“.
Dohoda medzi dvoma krajinami sa týka dlhoročného sporu o názov Macedónsko, pre ktorý Grécko blokuje vstup krajiny do Európskej únie a NATO. Na tento názov si totiž robia historický nárok Gréci. Macedóncov teda čaká dôležité hlasovanie o zmene názvu krajiny z pôvodného Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, na Republika severné Macedónsko.
Pre Rusov je, pochopiteľne, ďalšie rozširovanie Európskej únie či NATO nepríjemné. Prokremeľské médiá ako napríklad RIA Novosti a Sputnik už dávnejšie začali o referende šíriť falošné informácie.
Agentúra RIA Novosti tvrdí, že aj najsilnejšia macedónska opozičná strana podporuje bojkot referenda. To však nie je pravda. Oficiálne stanovisko VMRO-DPMNE je neurčité: “Nemáme žiadne stanovisko. Nie je našou úlohou hovoriť ľuďom či a ako majú voliť.” Aj napriek nejasnému názoru teda strana referendum nebojkotuje, ako tvrdia Rusi.
Zavádzajúce sú aj články Sputnika. Referendum vykresľujú negatívne a rovnako ho vraj vidia aj Macedónci. Agentúra tvrdí, že 80 až 90 percent voličov bude referendum bojkotovať. Nechcú vraj vymeniť svoju národnú identitu za členstvo v Únii a NATO pod diktátom USA.
Skutočné prieskumy však ukazujú celkom iné čísla. Napríklad podľa prieskumu International Republican Institute´s Center for Insights až 57 percent Macedóncov (37 percent úplne podporuje, 20 percent skôr podporuje) podporuje vstup Macedónska do NATO a EÚ pod názvom Republika Severné Macedónsko.
Obavy z ruského zasahovania pred macedónskym referendom má americký minister obrany James Mattis. Podľa neho “niet pochýb“, že Rusko financuje skupiny, ktoré sa snažia, aby referendum skončilo neúspechom.
V júli tohto roku Grécko, ktoré malo s Ruskom nadštandardne dobré vzťahy, vyhostilo dvoch ruských diplomatov a dvom zakázalo vstup do krajiny. Dôvodom je ich snaha ovplyvňovať gréckych politikov, aby zastavili dohodu s Macedónskom.
V Macedónsku hrozia aj kybernetické útoky či dezinformačné kampane ruských trolov. Macedónci sú náchylní na falošné správy a štát nie je proti kybernetickým útokom dobre zabezpečený. Zatiaľ však žiadne informácie o ruských kybernetických útokoch v Macedónsku neexistujú.
Napriek tomu je dôvod byť obozretný. V minulosti sa Rusko pokúšalo ovplyvniť viacero volieb. V Nemecku boli hakerskými útokmi zasiahnuté viaceré štátne inštitúcie, vrátane parlamentu. Hakerské útoky a masívna dezinformačná kampaň prebiehala pred prezidentskými voľbami v USA a prebieha aj pred novembrovými voľbami do Kongresu. Ruské dezinformácie sa šírili aj na Twitteri pred hlasovaním pred britským hlasovaním o vystúpení z Európskej únie.
