Kotlebovec Milan Uhrík objavil ďalšie zahraničné sprisahanie v Bielorusku

Kotlebovec Milan Uhrík objavil ďalšie zahraničné sprisahanie v Bielorusku

Viac ako päť mesiacov po sporných prezidentských voľbách, pravidelné protesty sprevádzané policajným násilím v Bielorusku pokračujú. Konšpirátori na čele s europoslancom Milanom Uhríkom sa rozhodli pripomenúť sa a „obohatiť“ svet o staro-nové dezinformácie.

Uhrík vidí svetové sprisahanie

Milan Uhrík o protestoch v Bielorusku na svojom Facebooku napísal, že sú financované a osnované Západom. USA podľa neho vraj zinscenovali demonštrácie, ktoré majú choreografickú a miestami až hereckú povahu.

Milanovi Uhríkovi sa navyše nepozdávalo, že hlavné sídlo opozičnej Koordinačnej rady je v Poľsku. To je podľa europoslanca jasný znak, že protesty sú napojené na zahraničie. 

Neexistuje žiadny dôkaz, žeby boli demonštrácie v Bielorusku financované zahraničím. Podobný naratív sa objavuje pri všetkých protestoch za účelom ich zdiskreditovania, avšak nič nenasvedčuje tomu, že by to tak skutočne bolo. 

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok povedal: „Ako, prosím, tie státisíce môžu dostávať peniaze, aby došli protestovať? To v centralizovanom Bielorusku, kde sú veci pod štátnou kontrolou, máme predstavu, že desaťtisíce ľudí dostanú na svoje účty peniaze? Alebo na uliciach sú rozdávané prostriedky v hotovosti?

Protestujúci sa neidentifikovali ako pro-západní alebo pro-ruskí, ich demonštrácie sú namierené proti samotnému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a jeho autoritárskemu režimu. Samotná bývalá Lukašenkova protikandidátka Svetlana Cichanovská, teraz jedna z hlavných predstaviteliek opozície, označila Rusov za „dobrých susedov a blízkych priateľov“.

Sídlo Koordinačnej rady v Poľsku nemusí automaticky znamenať svetové sprisahanie. Práve susedná Litva a Poľsko sú krajiny, kde najčastejšie utekajú režimom prenasledovaní Bielorusi a zároveň tieto obe krajiny dlhodobo podporujú demokratizačné zmeny v Bielorusku.

Názoroví oponenti Lukašenka sú doma v Bielorusku zatýkaní a aj preto Koordinačná rada vznikla za hranicami. Medzi najznámejších zavretými sú napríklad Maxim Znak, Maryja Kalesnikavová, Sergej Dylevski či Oľga Kovaľkovová. Nevyhnutnosť pracovať z exilu je podčiarknutá tým, že na mnohých opozičných lídrov bol v Bielorusku vydaný zatykač.

Hlavným cieľom Koordinačnej rady je uľahčiť prechod k demokracii v Bielorusku. Jej členovia vymýšľajú stratégiu, organizujú tlačové konferencie a spájajú všetkých utečencov v exile. 

Zem a vek sa svojimi konšpiráciami taktiež nenecháva zahanbiť

Podobnú nevraživú rétoriku ako Milan Uhrík spustil v posledných dňoch aj Zem a vek. Vo svojich textoch informujú o zo zahraničia sponzorovaných a inštruovaných teroristických skupinách, ktoré majú destabilizovať krajinu. Exil Svetlany Cichanovskej nazývajú výletom v Európskej únii a obviňujú ju zo zakladanie extrémistických skupín. 

Zem a vek sa pritom opiera iba o vyjadrena Alexandra Lukašenka a ním ovládaných médií.  

Dezinformácie ohľadne protestov v Bielorusku sa začali objavovať hneď po augustových voľbách. Konšpiračné stránky šírili tvrdenia o demonštrantoch platených zo zahraničia, o údajných fašistických symboloch na demonštráciách, o tom, že Bielorusko sa má stať zahraničnou kolóniou alebo že NATO ohrozuje Lukašenkov režim.  

Všetky dezinformácie vyvrátil minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok.

Čo sa vlastne v Bielorusku deje?

Bieloruské protesty začali po sporných augustových prezidentských voľbách, v ktorých Lukašenko deklaroval svoje jednoznačné víťazstvo. Naopak, oficiálny výsledok volieb označila bieloruská opozícia za frašku. Tá je presvedčená, že víťazkou sa mala stať opozičná kandidátka Svetlana Cichanovská.

Následné protesty opozície a občianskej spoločnosti boli tvrdo potlačené štátnymi zložkami. Ich súčasťou bolo masové zatýkanie, bitie, mučenie, ktoré v niektorých prípadoch skončilo smrťou či obmedzenie médií a hromadných zhromaždení. Vodcovia opozície ale aj mnohí demonštranti sú momentálne buď vo väzení alebo v exile, najčastejšie v už spomínanom Poľsku a Litve.

Podobne ako bieloruská opozícia sa k situácii postavili aj západné krajiny a legitimitu volieb neuznali. Európsky parlament označil voľby za silne zmanipulované a na základe správ od nezávislých pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) požiadal o ich opakovanie. Európska únia zároveň uvalila sankcie na Lukašenka a niekoľko ďalších štátnych predstaviteľov.

Cichanovská a ostatní opoziční politici najnovšie odmietli návrh Lukašenka predložiť novú ústavu a usporiadať kvôli nej referendum. Podľa nich ústava nemôže vzniknúť z pera muža, ktorý spustil teror na svojich občanov. Opoziční politici by čoskoro mali zverejniť vlastný návrh konštitúcie. 

Situácia v Bielorusku však zostáva naďalej vážna. Protesty sa organizujú každú nedeľu a stále sú sprevádzané policajným násilím.