Top 5: Rebríček dezinformácií, ktoré hýbali Slovenskom v 2018

Top 5: Rebríček dezinformácií, ktoré hýbali Slovenskom v 2018

Šírenie strachu, vytrhávanie informácií z kontextu či úmyselné zavádzanie s cieľom prekryť závažné pochybenia – aj takto vyzeral rok 2018 na našej dezinformačnej scéne. Pozrite si rebríček piatich udalostí, ktoré vyvolávali najsilnejšie emócie slovenského publika.

Dezinformácia č. 1: Protesty Za slušné Slovensko riadi vyššia moc zo zahraničia, existujú obavy o bezpečnosť

Začiatkom roka otriasla Slovenskom smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorých v tom čase neznámi páchatelia zavraždili vo vlastnom dome vo Veľkej Mači. Už na začiatku sa objavili dohady, že hlavným motívom páchateľov môže byť investigatívna práca mladého novinára.

Kuciak v tom čase pracoval na reportáži o nezrovnalostiach pri čerpaní poľnohospodárskych dotácií EÚ na Slovensku, ktoré neskôr začal preverovať Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Poukazoval na praktiky talianskych podnikateľov Antonina Vadalu a Diega Rodu na východnom Slovensku, ktorí môžu byť potomkami známych talianskych mafiánskych rodov v Kalábrii, a ktorí mali veľmi úzke prepojenie na najbližších ľudí v okruhu vtedajšieho premiéra Róberta Fica. Ficova asistentka Mária Trošková v minulosti s Vadalom podnikala. Neskôr z firmy odišla a začala pracovať ako asistentka poslanca Smeru Viliama Jasaňa, ktorý v čase vraždy pôsobil ako tajomník Bezpečnostnej rady SR. Jasaň v rokoch 1998 až 2010 vlastnil firmu Prodest, ktorú následne prebral jeho príbuzný Slavomír Jasaň. V roku 2016 Jasaňovcov vo vedení firmy vystriedal ako konateľ práve Talian Vadala.

Zavraždený novinár písal aj články o podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi. Kuciak si všimol, že Kočner predal byt v Bonaparte manažérovi Prvej stavebnej sporiteľne Erichovi Feixovi a tak sa ho pýtal, či zbavovanie sa majetku súvisí s jeho policajným preverovaním. Keďže sa mu následne Kočner vyhrážal, že bude zbierať špinu na jeho aj jeho rodinu a že dosiahne, že už nikdy nebude písať, Kuciak podal trestné oznámenie za vyhrážanie. Polícia napokon rozhodla, že nešlo ani o priestupok.

Pochybenia polície ale aj postupné odkrývanie nových súvislostí vyhnalo do ulíc tisíce Slovákov.

Krátko po novinárovej smrti štvorica mladých priateľov zorganizovala spomienkový pochod v Bratislave, ktorého sa 2. marca 2018 podľa odhadov zúčastnilo asi 25 tisíc ľudí. O týždeň neskôr zvolali ďalšiu demonštráciu, na ktorej požadovali „dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej za spoluúčasti medzinárodných vyšetrovateľov“ a „novú dôveryhodnú vládu, ktorej súčasťou nebudú ľudia, u ktorých existujú podozrenia z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin“. Demonštrácie, ktoré sa v priebehu nasledujúcich mesiacov ešte niekoľkokrát zopakovali, prebehli 9. marca 2018 vo viacerých slovenských mestách, účasť v Bratislave bola rekordných 50-tisíc. Udalosti napokon priniesli demisiu premiéra Róberta Fica, odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (neskôr aj Tomáša Druckera), aj výmenu na poste riaditeľa Policajného zboru SR.

A stali sa tiež predmetom konšpirácií a dezinformácií.

Tie najväčšie šíril Róbert Fico.

Organizátorov protestov politickí predstavitelia Smeru najskôr spájali s opozičnými politikmi, neskôr, keď prezident Andrej Kiska požiadal o rekonštrukciu vlády alebo o predčasné voľby, začal Róbert Fico začal naznačovať, že protesty sú riadené zo zahraničia. Na tlačovej besede povedal: „Mám pocit, že to, čo sa začalo diať po nedeli, keď sme sa dozvedeli o vražde, je scenár, ktorý nie je pripravovaný len u nás,“ a dodal, že vidí rukopis, ktorý je v strednej a východnej Európe pomerne silný. Odkazoval tým na Georga Sorosa. Dodal tiež: „Chcem dnes na tejto tlačovej konferencii pánovi prezidentovi postaviť jednoduchú otázku – 20. septembra 2017, New York, Piata avenue – pýtam sa, prečo hlava štátu Slovenskej republiky išla na súkromnú pôdu k človeku, ktorý má veľmi pochybné meno, a ten človek sa volá pán Soros.“

Stretnutie so Sorosom však prezident netajil. O stretnutí informoval aj na svojom Facebooku a uviedol, že stretnutia sa zúčastnil aj predstaviteľ slovenského ministerstva zahraničných vecí, pretože stretnutie organizovala slovenská ambasáda. Na stretnutí so Sorosom a Kiskom bol v roku 2016 aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Pôdu na šírenie konšpirácií Ficovi už vopred pripravil český dezinformačný web Aeronet, ktorý bez akýchkoľvek dôkazov zverejnil, že na Slovensko mala doraziť pravá ruka Georgea Sorosa, Marcello Fabiani, ktorý údajne jazdí po svete a organizuje štátne prevraty. Človek s takým menom však pravdepodobne ani neexistuje, pred publikovaním článku Aeronetu sa totiž o nikom takom na internete nikdy nepísalo.

Róbertovi Ficovi sa tiež nepozdávalo, ako boli „za päť minút“ vytlačené „desaťtisíce odznakov“.

Ako to bolo možné vysvetlil vydavateľ PR zástupca vydavateľstva Ringier, pre ktoré Kuciak pracoval. Prvých 100 kusov vyrobil ešte 28. februára, ďalších 3500 kusov odznakov bolo dostupných o päť dní neskôr. Zároveň zverejnil na webe postup, ako si každý mohol dať vyrobiť odznak sám.

Do tretice Róbert Fico zaujal, keď postrašil plánovaným útokom na verejné budovy. Len niekoľko hodín pred avizovanými protestmi 9. marca 2018 zvolal zasadnutie Bezpečnostnej rady SR. Na následnej tlačovej besede ukázal fotografie s niekoľkými dlažobnými kockami, ktoré sa našli v blízkosti úradu vlády v kríkoch a pod stromami. Naznačil, že niekto si chystá kamenné kocky k útoku a aj preto bola zvolaná bezpečnostná rada. Ako sa neskôr ukázalo, zhromaždenia prebehli pokojne a ľudia sa k úradu vlády ani nepriblížili. Kocky v kríkoch pravdepodobne ostali od poslednej rekonštrukcie chodníkov, na rozbitú dlažbu upozorňovali aj obyvatelia prostredníctvom iniciatívy Odkaz pre starostu.

Dezinformácia č. 2: Na nevinných ruských turistov „našili“ pokus o otrávenie bývalého ruského agenta Skripaľa

Bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Júliu našli 4. marca 2018 v juhoanglickom meste Salisbury otrávených neznámou látkou, ktorá bola podľa následných testov identifikovaná ako nervovoparalytický jed A234 zo skupiny Novičok.

Britským vyšetrovateľom sa po veľmi obšírnom a komplexnom vyšetrovaní, ktoré zahŕňalo napríklad aj preskúmanie až 11 000 hodín kamerových záznamov zo Salisbury a z letísk, ale aj z iných miest, podarilo veľmi detailne popísať časový harmonogram udalostí, ktoré viedli k pokusu o zavraždenie Skripaľa a  jeho dcéry.

Ruskí agenti GRU, ktorí boli poverení realizáciou útoku v Salisbury prišli do Veľkej Británie len dva dni predtým, než sa pokúsili zavraždiť Sergeja Skripaľa a utiekli späť do Moskvy už niekoľko hodín po útoku 4. marca 2018. Po prílete na londýnske letisko Gatwick 2. marca krátko pred 15:00 hod. letom SU 2588 ruskej spoločnosti Aeroflot sa muži cestujúci na falošné pasy s menami Alexander Petrov a Ruslan Boshirov presunuli do hotela City Stay na Bow Road v mestskej časti East London.

Následne 3. marca, v deň keď priletela na návštevu svojho otca aj Júlia Skripaľová, uskutočnili obaja agenti GRU prieskumnú misiu v Salisbury vrátane okolia domu Skripaľa, kde ich zachytili bezpečnostné kamery, aby sa nakoniec 4. marca vrátili opäť z Londýna do Salisbury a použili nervovú látku vysoko pravdepodobne jej nastriekaním na kľučku domu. Aj v tento deň boli zachytení bezpečnostnými kamerami v blízkom okolí domu Sergeja Skripaľa v čase útoku a aj na viacerých ďalších miestach počas ich pohybu na letisko Gatwick, odkiaľ odleteli útočníci letom SU 2585 naspäť do Moskvy krátko pred 23:00. V tom čase už Sergej Skripaľ a jeho dcéra Júlia bojovali o svoj život po tom, čo ich objavili bez známok života o 16:15 hod. na lavičke v centre mesta Salisbury.

Británia na základe zozbieraných dôkazov vydala začiatkom septembra 2018 európsky zatykač na dvojicu Rusov, ktorých oficiálne obvinila z pokusu o vraždu bývalého ruského špióna a jeho dcéry. Vyšetrovatelia, investigatívni novinári, ale aj bežní ruskí občania postupne jednoznačne dekonšpirovali nielen oboch už predtým podozrivých páchateľov a agentov GRU Alexandra Petrova a Ruslana Boshirova, ale zistili aj identitu ďalšieho agenta, ktorý bol zapojený do operácie. Agenti, ktorí mali byť podľa ruského prezidenta Putina iba „bežní nevinní turisti“ sú dlhoročnými profesionálmi GRU s množstvom realizovaných operácií.

Po tom, čo britská premiérka Theresa Mayová obvinila ruskú vládu z otravy Sergeja Skripaľa, sa už 18 krajín Európskej únie rozhodlo vyhostiť ruských diplomatov. Slovensko sa na nátlak strany SNS nepridalo.

V súvislosti s kauzou Kremeľ postupne prichádzal s vlastnými verziami udalosti, ktoré obmieňal v závislosti od predložených dôkazov zo strany Veľkej Británie. Hlavným cieľom týchto protichodných informácií malo byť vyvolanie pochybností o tvrdení britskej premiérky Theresy Mayovej, že za otrávenie Skripaľa je priamo zodpovedné Rusko.

Webstránka Kampaň EU vs. Disinformation, ktorá pravidelne monitoruje kremeľskú propagandu a dezinformácie, napočítala až 20 verzií, ktoré o otrave Skripaľa šírili kremeľské médiá. Na ukážku zopár verzií:

  • Skripaľa otrávili Briti, aby mohli posilniť protiruské nálady (zdroj: TV Rossija 1);
  • Za otravou stojí Ukrajina (TV Rossija 1);
  • Útok zosnovala Mayová, pretože je priateľka so šéfkou CIA Ginou Haspelovou (Zvezda);
  • Skripaľ sa náhodne predávkoval (RIA Novosti);
  • Skripaľ bol pašerák chemických zbraní (Pravda).

Samostatnou kapitolou bola reakcia Kremľa na odhalenie mien konkrétnych agentov, ktorí mali zrealizovať samotný útok. Najprv Kremeľ vyhlásil, že také osoby, ktoré Briti pomenovali a ukázali na videu ani neexistujú, nie sú to Rusi a zjavne ide o britských hercov. Následne Putin osobne potvrdil, že tie osoby našli a ide o turistov, ktorí si boli pozrieť katedrálu v Salisbury. Vyzval ich, aby prehovorili s novinármi, čo na ďalší deň títo ľudia aj urobili a v rozhovore pre televíziu RT potvrdili, že sú to iba podnikatelia, ktorí išli do Británie na výlet. Keď však investigatívni novinári, vyšetrovatelia, ale aj bežní občania v Rusku zistili a potvrdili, že ide o agentov GRU, Kremeľ úplne otočil a najmä odmietol kauzu ďalej komentovať a nakoniec sám prezident Putin začal na Skripaľa masívne útočiť výrazmi ako „zradca vlasti a spodina ľudstva“, o čom neváhali informovať aj slovenské dezinformačné kanály.

Spočiatku tiež jedna z teórií hovorila, že nešlo o otravu Novičokom. Neskôr, keď sa ukázalo, že Skripaľovcov naozaj otrávili novičkom, sa Rusi snažili dokázať, že novičok nevyrábali len oni, ale aj ďalšie štáty, medzi ktorými malo byť aj Česko a Slovensko. Toto tvrdenie však české a slovenské politické špičky odmietli. Jediným, kto Kremeľ podržal, bol český prezident Miloš Zeman, ktorý začiatkom mája vyhlásil, že Česi novičok naozaj vyrábali. Jeho tvrdenie však ihneď negovala česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) a neskôr sa potvrdilo, že nebolo pravdivé.

Dezinformácia č. 3: Záhadný prášok na automobiloch ako dôkaz chemického posypu

V apríli našli mnohí vodiči svoje automobily znečistené jemným práškom. Na Slovensko ho privialo zo Sahary, vidieť ho bolo najmä na lesklých a hladkých povrchoch, ako sú autá, okná, parapetné dosky či exteriérový nábytok.

Ako uvádza meteorológ Peter Hrabčák zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, je to bežný jav: „Stačí k tomu vhodná poveternostná situácia, v ktorej sa skombinujú piesková búrka na Sahare a silné juhozápadné prúdenie, ktoré piesok z púšte donesie až k nám.“ Vplyvom prúdenia vzduchu sa piesok dostáva do vysokých atmosfér, kde dosahuje výšky až 6 km a presúva sa podľa smeru vetra na veľké vzdialenosti. Na naše územie sa tieto čiastočky dostávajú z Afriky obvykle za jeden deň. Piesok cestou stráca svoje ťažké čiastočky nad nás sa dostane už len jemný prášok. Keď sa v atmosfére vytvoria podmienky na zrážky, padá s kvapkami dažďa na zem.

„Tajomný“ prášok však napriek tomu znepokojil takmer 12-tisíc ľudí, ktorí zdieľali video facebookovej stránky Chemtrails Slovensko (pozn. autorky: prívrženci teórií o tzv. chemtrails sú presvedčení, že lietadlá do ovzdušia rozprašujú látky škodlivé pre ľudí). Stránka varuje, že: „Oficiálne počas víkendu začal prúdiť na územie Slovenska prach zo Sahary. Problém je, že obsahuje niečo, čo zo Sahary nepochádza. Prach ktorý je zreteľný hlavne na lesklých povrchoch, ako sú autá, okná či parapetné dosky, obsahuje množstvo materiálu reagujúceho na magnet…“ Video doposiaľ zhliadlo takmer 700-tisíc užívateľov.

Zdroj: https://www.facebook.com/ChemtrailsSK/videos/639540423044156/

Pripojili sa aj členovia Ľudovej strany Naše Slovensko – okres Ružomberok. Svojich fanúšikov na Facebooku informovali, že odobrali viacero vzoriek na rôznych miestach Slovenska a odoslali na odbornú laboratórnu expertízu. Ani im sa nepozdávalo, že prach reaguje na magnet. Status sa rozhodlo zdieľať viac ako 500 používateľov.

Zdroj: https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=1741885529237188&id=208130412612715

Magnetickosť prachu je však podľa riaditeľa Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied Jána Madarása normálny jav. „Do istej miery môže byť magnetický, pretože pochádza z rôznych lokalít púšte a sú tam niektoré miesta, ktoré obsahujú aj oxidy železa. Tie môžu byť magnetické,“ vysvetľuje. Piesok vzniká zvetrávaním, postupom času voda, vietor a ďalšie faktory rozložia nerasty a horniny. Ten zo Sahary obsahuje minerály a horniny, ktoré môžu reagovať na magnet, aj podľa štúdie o magnetických vlastnostiach pôdy a piesku v oblastiach severnej Afriky.

Dezinformácia č. 4: Vojna v Sýrii je zrežírovaná

Osobitná skupina hoaxov, ktoré sa v roku 2018 šírili sociálnymi sieťami a dezinformačnými médiami, sa zameriavala na dianie v zahraničí. Hlavným cieľom mnohých z nich bolo vyvolať u čitateľov dojem, že západné krajiny sú iniciátormi násilia, pričom sledujú svoje vlastné ekonomické a politické záujmy. Prirodzene, Slovensko by sa podľa týchto falošných správ malo od týchto krajín alebo medzinárodných organizácii dištancovať.

Najviac zarezonovali konšpirácie, ktoré sa vyrojili po chemickom útoku v meste Dúma v Sýrii, ktoré do značnej miery ovládali rebeli a ktorí po útoku odovzdali správu mesta vládnym silám.

Po leteckých náletoch začiatkom apríla prijali sýrske nemocnice niekoľko sto pacientov, ktorí vykazovali znaky chemickej otravy, ako napríklad podráždenú sliznicu, zlyhanie dýchania a narušenia centrálnej nervovej sústavy. Na údajný chemický útok upozornili Biele helmy, dobrovoľnícka záchranárska organizácia, ktorá má blízko k povstalcom. Asad vinu odmieta, prípad vyšetrujú inšpektori Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW).

Facebookový profil bývalého novinár a neskôr spolupracovníka dezinformačného časopisu Zem a Vek Ratka Sudeckého štyri dni po útoku zverejnil niekoľko fotografií. Na nich filmový štáb režíruje scénu s trpiacimi ľuďmi, pričom na záberoch sa objavujú aj dobrovoľníci – Biele helmy. Fotografie navodzujú dojem, že súvisia s dianím v Sýrii a že útok sa v skutočnosti nestal.

Tie isté zábery sa objavili aj na prvom kanále ruskej štátnej televízie v relácii Viesti, kde obviňoval organizáciu Biele helmy, že točí vymyslené videá o chemických útokoch.

Podľa portálu Dezinformácie, hoaxy a propaganda v skutočnosti zábery pochádzajú z výroby filmu Revolution Man a z jeho facebookovej stránky. Film hovorí o mužovi, ktorý príde do Sýrie natáčať vojnové zábery. Keď sa mu nepodarí získať medzinárodné uznanie a slávu, začne pomáhať teroristom vyrábať falošné videá.

Táto informácia sa ale pravdepodobne už nedostala k viac ako 4-tisíc päťsto Slovákom, ktorý Sudeckého hoax zdieľalo.

Konšpiráciám v súvislosti s chemickým incidentom sa nebránili ani predstavitelia Ruskej federácie. Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov tvrdil, že útok zinscenovala ako provokáciu Británia.

Dezinformácia č. 5: Vďaka globálnemu paktu o migrácii OSN nám na Slovensko navozia utečencov

Rebríčku dezinformácií jednoznačne kraľuje dianie v súvislosti s (ne)podpisom Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii OSN, kvôli ktorému podal demisiu aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Cieľom 34-stranového dokumentu, ktorý bol v OSN prijatý ešte v roku 2017, teda v čase, keď bol Lajčák predsedom Valného zhromaždenia OSN, je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Stal sa však predmetom mnohých dezinformácií a zavádzania, v dôsledku čoho proti nemu napokon zahlasovalo až 90 poslancov Národnej rady SR.

Na schôdzi 29. novembra 2018 v uznesení číslo 1492 konštatovali, že pakt „nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky“ a vládu SR zaviazali zaujať „nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018“ a stiahnuť Slovenskú republiku „z procesu prijímania Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a jeho neprijatím Slovenskou republikou na stretnutí vlád a vysokých predstaviteľov, ktoré sa má uskutočniť v Maroku 10. a 11. decembra 2018.“

Text uznesenia navrhli poslanci SNS a Smeru-SD, po jeho prijatí v parlamente sa minister rozhodol podať demisiu. Najväčším Lajčákovým kritikom bol predovšetkým Andrej Danko, ktorý ministrove vyjadrenia o pakte a migrácii označil za “hlúposti”.

K oficiálnemu schváleniu dokumentu v Marakéši ani nedôjde, ku globálnemu kompaktu sa v decembri len podpisom symbolicky prihlásia svetoví lídri. Oficiálne sa o ňom bude hlasovať až na pôde OSN v New Yorku po marockom stretnutí.

Aké boli hlavné argumenty proti prijatiu paktu?

Slovenská národná strana na čele s Andrejom Dankom vyhlasuje, že dokument je nekomplexný a orientuje sa len na práva migrantov. Tiež tvrdí, že dokument povyšuje migrantov nad pôvodné obyvateľstvo. V skutočnosti sa však pakt snaží o to, aby každý migrant mohol požiadať o migráciu legálne, bezpečne a riadene. Pre Slovensko by to teda znamenalo, že získa informácie o tom, kto do krajiny prichádza, za akých podmienok a za akým účelom. V tomto ohľade by bol pakt pre Slovensko dokonca prínosný. Zároveň platí, že ak by mal aj človek možnosť žiadať o legálnu migráciu, krajina ho ešte stále môže podľa vlastných zákonov odmietnuť.

Podľa Smeru a SNS pakt o migrácii po prijatí ohrozí naše národné záujmy. V skutočnosti ide o nezáväzný dokument, čo samotný pakt viackrát pripomína. Jeden z hlavných riadiacich princípov hovorí konkrétne „Medzinárodná  spolupráca: Globálny  rámec je právne  nezáväzný kooperačný  rámec, ktorý uznáva, že žiaden štát nedokáže sám o sebe riešiť migráciu kvôli bytostne nadnárodnej povahe tohto javu. Vyžaduje si  medzinárodnú,  regionálnu  a  bilaterálnu  spoluprácu  a  dialóg.  Jeho  význam  spočíva  na  jeho konsenzuálnom  charaktere,  dôveryhodnosti,  kolektívnom  vlastníctve,  spoločnej  realizácii,  kontrole  a hodnotení.“

Prijatie ďalších opatrení teda závisí od slovenskej vlády a parlamentu. Text dokumentu potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju migračnú politiku. V samotnom globálnom kompakte je napísané: „Národná  zvrchovanosť: Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť  migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s medzinárodným právom. V rámci svojej zvrchovanej jurisdikcie môžu štáty rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie vrátane toho, že si určujú svoje vlastné legislatívne a politické opatrenia na realizáciu globálneho rámca, berúc do úvahy rozdielne národné reálie, politiky, priority a požiadavky na vstup, pobyt a prácu, v súlade s medzinárodným právom.“

Ako vyplýva z tejto časti dokumentu, nie je teda pravdou ani to, že dokument nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou.

Nezáväznosť dokumentu spochybňovali mnohí poslanci tým, že rámec síce nie je právne záväzný, slovo ´záväzok´ sa v ňom spomína mnohokrát, čím ho robí morálne záväzným. Podľa Zuzany Števulovej z Ligy za ľudské práva táto formulácia vychádza zo zvyklostí v rámci medzinárodného práva. Vysvetľuje: „Samozrejme, že obsahom dokumentu sú aj slová ako ´zaväzujeme sa´, pretože sa tak vyjadruje vôľa štátov smerovať k spoločným pozitívnym cieľom. Podstatné je, že štáty sa dohodli, že ide o právne nezáväzný dokument. Ak by to chceli inak – ak by sme to my chceli inak, boli by sme sa v septembri 2016 dohodli, že vznikne globálny kompakt ako právne záväzná zmluva, ako dohovor. K tomu nedošlo, pretože štáty – vrátane toho nášho – si to neželajú.“

Okrem iného sa pakt o migrácii venuje riešeniu problémov rozvojových krajín, z ktorých ľudia utekajú. Po prijatí paktu by sa štáty zaviazali, že budú rozvojovým krajinám pomáhať v oblasti zdravia, klimatických zmien, hygieny, znižovania chudoby alebo ekonomiky, čo by malo prispieť k obmedzeniu migrácie.

Podľa Števulovej je dokument zároveň v súlade so slovenským dokumentom Migračná politika SR s výhľadom do roku 2020, ktorý schválila vláda SR. Uvádza, že „Globálny kompakt obsahuje princíp suverenity, princíp, že migrácia má byť predovšetkým legálna a bezpečná, že ľudia nemajú byť diskriminovaní len pre svoj pôvod. To všetko sú veci, ktoré sú aj v našej Migračnej politike uvedené ako jej princípy.“

Pakt sa osobitne venuje maloletým deťom. V čase utečeneckej krízy totiž v Európe zmizlo až desaťtisíc detí, ktoré do Európy prišli bez sprievodu rodičov. Predpokladá sa, že tieto deti skončili v rukách obchodníkov s bielym mäsom, ktorí ich zneužívajú na detskú prostitúciu či prácu.

Zmienka o deťoch umožnila šírenie ďalších dezinformácií. Predseda strany Sme Rodina Boris Kollár uviedol, že „Slovensko najskôr musí vyriešiť svoje siroty a státisíce ľudí, ktoré sú ohrozené chudobou. My máme krajinu v takejto mizérii a ideme sa dohadovať o prijímaní sýrskych detí či o otváraní náruče.“

Faktom však ostáva, že pakt nehovorí nič o povinnom prijímaní sýrskych detí ani detí z iných krajín. Pakt len vyzýva k ochrane detí,  ktoré  sú  bez  sprievodu  a  odlúčené  od svojich rodín. Navrhuje zaviesť špecializované  postupy  na  rýchlu identifikáciu týchto detí v miestach prvého príchodu do tranzitu, taktiež procesy, ktoré umožnia deti rýchlo postúpiť  orgánom ochrany detí. Pakt tiež navrhuje uľahčenie vymenovania zákonného zástupcu týmto deťom.

Autor: Monika Masariková