Kremeľ a teroristi chcú rozdeliť Európu. Proti takejto rezolúcii nebol žiadny slovenský europoslanec. Viacerí sa však zdržali. Okrem iných Monika Flašíková-Beňová a Richard Sulík.
Európska únia čelí čoraz intenzívnejšej propagande predovšetkým zo strany Ruska a islamistických teroristických skupín. Jej cieľom je šíriť v Únii strach a napätie. Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej pred touto hrozbou varuje a vyzval na adekvátnu reakciu.
Podľa Eugena Freunda, rakúskeho europoslanca a tieňového spravodajcu návrhu, je ďalším cieľom ruskej propagandy ovplyvniť európsku verejnosť a zároveň rozdeliť Európu a Spojené štáty.
Rezolúcia nemá legislatívny charakter, parlament ju schválil pomerom hlasov 304 (za): 179 (proti): 208 (zdržalo sa hlasovania).
Spomedzi slovenských europoslancov sa zdržali Monika Flašíková-Beňová, Vladimír Maňka, Monika Smolková, Richard Sulík, Anna Záborská a Branislav Škripek. Ostatní hlasovali za návrh. Proti nehlasoval žiadny slovenský europoslanec, no napríklad spomedzi českých poslancov to boli piati.
Prijatiu rezolúcie už 14. októbra predchádzala správa, v ktorej europarlament ,,s poľutovaním konštatuje, že Rusko využíva kontakty a stretnutia s náprotivkami z EÚ skôr na účely propagandy a na verejné oslabovanie spoločnej pozície EÚ než na vytvorenie skutočného dialógu“. Správa upozornila aj na to, že ,,Rusko využíva chýbajúci medzinárodný právny rámec v oblastiach, ako je kybernetická bezpečnosť, a absenciu zodpovednosti v oblasti regulácie médií a akékoľvek nejasnosti v týchto záležitostiach obracia vo svoj prospech“.
Ruská propaganda sa podľa poslancov Európskeho parlamentu začala stupňovať po anexii Krymu a začiatku vojny v Donbase.
Za prijatie rezolúcie bola ako spravodajkyňa zodpovedná poľská europoslankyňa Anna Fotyga. Upozornila, že v strednej a východnej Európe začalo Rusko ovplyvňovať médiá ešte pred udalosťami na Ukrajine. Jeho metódy jej pripomínajú časy studenej vojny.
V oblasti boja proti propagande takzvaného Islamského štátu rezolúcia členské štáty nabáda, aby vzájomnou spoluprácou zamedzili náboru svojich občanov teroristickými organizáciami. Poslanci si myslia, že by mohla pomôcť podpora vzdelávania, internetových a miestnych médií, investigatívnej žurnalistiky a informačnej gramotnosti. Ďalším opatrením má byť zlepšenie informovanosti o zločinoch komunistických režimov či prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti strategickej komunikácie.
Na rezolúciu už stihla zareagovať aj Moskva. Vladimir Putin tvrdí, že sa v súčasnosti dá pozorovať ,,degradácia vnímania demokracie v západnej spoločnosti – v politickom zmysle slova“ . V tomto prípade sa tak podľa neho deje na úrovni Európskeho parlamentu.
