Čína sa bojí už aj správ BBC

Čína sa bojí už aj správ BBC

Čína prekvapivo zakázala vysielanie spravodajskej televízie BBC World News na svojom území. Ako dôvod uviedla porušovania pravidiel televízneho vysielania, ohrozovania záujmov Číny a jej národnej jednoty. Správy a editorský proces v BBC je pritom známy svojou konzervatívnosťou a výraznou snahou o neutrálnosť. Ani to sa však čínskym cenzorom nepáči.

Komunistickej strane sa nepáčili reportáže o koronavíruse ale najmä o moslimských Ujguroch, žijúcich na západe Číny. Britská verejnoprávna televízia priniesla niekoľko svedectiev o utláčaní tejto menšiny a veľmi pravdepodobnom porušovaní ľudských práv. 

Napriek vysokým štandardom BBC čínski cenzori z Národného úradu pre rozhlas a televíziu  vyhlásili, že reportáže o víruse a Ujguroch sa nezakladali na pravde a bodka. Kritika sa týkala najmä „nemiestneho spochybňovania“ oficiálnych štatistík úmrtí na COVID-19. Televízia BBC dala dohromady nezrovnalosti a chcela sa dopátrať k pravde.

Na zákaz BBC ostro reagoval aj britský minister zahraničných vecí Dominik Raab. „Rozhodnutie Číny zakázať BBC World News je neprijateľným obmedzením slobody médií,“ vyjadril sa Raab. „Čína má jedny z najprísnejších obmedzení slobody médií a internetu na svete a tento posledný krok iba poškodí reputáciu Číny v očiach celého sveta,“ dodal Raab v reakcii.

Samotná verejnoprávna BBC komentovala rozhodnutie Číny slovami: „Sme sklamaní, že sa čínske orgány rozhodli zaujať takýto postup. BBC je najdôveryhodnejšou svetovou spravodajskou stanicou a informuje o udalostiach z celého sveta spravodlivo a nestranne.“

Aké požičané, také vrátené?

Rozhodnutie zakázať britskú verejnoprávnu televíziu v Číne prišlo „zhodou okolností“ iba týždeň po tom, čo britský úrad pre rozhlasové a televízne vysielanie OFCOM odňal licenciu čínskej spravodajskej televízii China Global Television Network. 

OFCOM totiž zistil, že satelitnú licenciu neprávom držala firma úzko prepojená s Komunistickou stranou Číny. O obsahu vysielania tak rozhodovala vládnuca komunistická strana, čo je v rozpore s britskými zákonmi, podľa ktorých vysielatelia nemôžu byť ovládaní politickými subjektmi. 

oficiálneho rozhodnutia vyplýva, že OFCOM čínsku spravodajskú televíziu pre podozrenia z nejasnej vlastníckej štruktúry a politického zasahovania do obsahu preveroval už od 20. februára 2020 a v apríli 2020 varoval, že Číňania porušujú zákon. Čínska štátna televízia sa ešte pokúsila zmeniť majiteľa licencie a naťahovala čas. Faktom však ostalo, že licenciu ale aj celú CGNT vlastní štátna CCTV, čo je v rozpore s britskými zákonmi.

Čína reagovala pomerne podráždene s tým, že ide o vyslovene politické rozhodnutie založené na ideologických predsudkoch a manipulácii radikálnych ultrapravicových síl. Už vtedy oznámila, že si vyhradzuje právo na nevyhnutnú odpoveď, aby chránila práva a záujmy čínskych médií. O týždeň zablokovali v Číne vysielanie BBC.

Hongkong stráca slobodu

Iba deň na to, vypli BBC aj v Hongkongu, ktorý má mať podľa dohody s Veľkou Britániou zaručený zdedený britský demokratický právny systém a s ním spojené práva a slobody až do roku 2047. Čína však opakovane túto dohodu porušuje a nastoľuje v bývalej britskej kolónii svoj tvrdý politický systém. 

Iba deň po zákaze BBC v samotnej Číne – oficiálne nezávislý honkongský verejnoprávny vysielateľ Radio Television Hong Kong vypol šírenie signálu BBC aj na území bývalej kolónie.

RHTK je síce dotované miestnou vládou, no zatiaľ bolo považované za jediné nezávislé médium v Číne, ktoré býva často prirovnávané práve k BBC. Preto toto rozhodnutie bývalej britskej kolónie vyvolalo obavy, či nejde o ďalší dôkaz snahy čínskej vlády úplne ovládnuť Hongkong ešte pred rokom 2047.

Vzťahy medzi Britániou a Čínou sú naštrbené už od roku 2019, kedy sa v Hongkongu konali protivládne protesty, proti zmene kľúčových zákonov. Británia dokonca ponúkla piatim miliónom obyvateľov Hongkongu možnosť získať ľahšie víza a stať sa britskými občanmi, pretože verí, že čínska vláda podkopáva ich práva a slobody.

Čínsky múr nahradil Čínsky firewall

Čínska komunistická vláda dôkladne kontroluje internet prostredníctvom tzv. Veľkého čínskeho firewallu. Internetová cenzúra blokuje nespolupracujúce zahraničné stránky ako Google, Wikipédia, TripAdvisor ale aj populárne sociálne siete ako Facebook, Instagram, Twitter, Snapchat či Tumblr. 

Najnovšie čínske úrady zablokovali prístup aj k sociálnej sieti Clubhouse, pretože sa tam Číňania zapájali do diskusií o citlivých témach vrátane Taiwanu či Ujgurov.

Ku všetkým zakázaným zahraničným službám ponúka vláda štátne čínske alternatívy, no tie v súlade s miestnymi zákonmi na požiadanie odovzdávajú všetky citlivé informácie priamo vláde resp. tajným službám, či polícii.

Napríklad aplikácia WeChat. Tá síce pomáha prepájať čínsku komunitu po celom svete, no v skutočnosti podlieha sledovaniu zo strany vlády. V aplikácii sa šíria aj dezinformácie namierené proti Západu či nepodložené konšpirácie.

Okrem toho, v posledných rokoch Čína vyhostila niekoľko zahraničných novinárov. Len v marci 2020 muselo odísť minimálne 13 reportérov pracujúcich pre americké média New York Times, Washington Post a Wall Street Journal. 

Na druhej strane, medzi najčítanejšie patria propagandistické média ako oficiálny denník KSČ Ľudový denník či bulvárny denník Global Times, ktoré šíria informácie v súlade s postojom KSČ.

V prípade BBC je zdôvodnenie o ohrození bezpečnosti občanov Číny trochu pokrytecké, keďže samotná Čína cez tajné služby vykonáva v zahraničí vrátane Česka a Slovenska rôzne diverzné aktivity s cieľom oslabiť alebo narušiť bezpečnosť jednotlivých krajín.

„Je znepokojujúce, že Čína média obmedzuje v slobodnom fungovaní, ale vodcovia Pekingu využívajú slobodné a otvorené mediálne organizácie v zahraničí na šírenie dezinformácií,“ zhrnul tieto aktivity hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.